|
FyzWeb články |
|||||||||||
(aneb Ig Nobelova cena)Ig Nobelovou cena, to je ocenenie každoročne udeľované najoriginálnejším a najbláznivejším prácam alebo objavom. Väčšinu z nás najskôr svojou témou rozosmejú a považujeme dotyčného výskumníka za blázna alebo za človeka, ktorý sa musí naozaj nudiť, keď sa zaoberá takými hlúposťami. . . ako napríklad : - vplyv country hudby na počet samovrážd, špáranie sa v nose u mládeže alebo 17- ročný výskum toho, ako naliať čaj z kanvice, aby sa nevylial a minúť pritom 700 000 $ (obr. 1). Obr. 1: Profesor J.-M. Vanden-Broeck z univerzity v Anglicku, ktorý skúmal, ako naliať čaj z kanvice, aby sa nevylieval (http://psoup.math.wisc.edu/Enquirer.html)
V tomto roku (2005) sa Ig cena (skratka Ig Nobelovej ceny) udeľuje 6. októbra a je to už po 15. krát. Udeľuje ju humorný vedecký magazín Annals of Improbable Research (AIR, obr. 2), čiže v preklade Anály svojrázneho výskumu (http://www.improbable.com/). Časopis AIR píše články o bizarných výskumoch s nezmyselne znejúcimi témami, na základe čoho neskôr vznikla Ig cena. Vymyslel ju Marc Abrahams (obr. 3), spoluzakladateľ a vydavateľ časopisu AIR, popularizátor vedy, ktorý vo svojich článkoch a prednáškach rád ukazuje zábavnú stránku či už vedy, medicíny alebo techniky, na druhej strane však nezabúda pripomenúť aj ich dôležitú úlohu v živote ľudí. AIR si preto radi prečítajú i tí, ktorých zamestnanie nemá s vedou nič spoločné, no radi sa dozvedia, čo je vo vede nové a pobavia sa na netradičných výskumoch.
Ig cena sa ale líši od ocenení, akým je napr. Bludný balvan (http://www.sisyfos.cz/blb/index.html) tu v Čechách, kde ide síce tiež o bláznivé výskumy, ale prevažne pochybné a nevedecké, ktoré zahŕňajú napr. astrológiu, alternatívnu medicínu, prípadne predpokladajú existenciu rôznych neznámych typov energií. Zlatý Bludný balvan za rok 2002 napríklad získal MUDr. J. Hrušovský za rozvíjanie spolupráce s anjelmi pri liečení pozemšťanov... Ig v názve tohto ocenenia značí, že ide o cenu nie Alfreda, ale legendárneho Ignáca Nobela, "vynálezcu" sódy, ktorý bol vraj vzdialeným Alfredovým príbuzným. Druhým dôvodom, prečo sa cena volá Ig Nobelova, je to, že spojením Ig a Nobel (teda až na prehodenie 2 písmen) dostaneme ignoble prize, čiže v preklade niečo ako antinobelovka, čo sčasti vystihuje charakter tejto ceny. Ale ako sama porota hovorí, Ig cena má "osláviť nezvyčajné, vzdať česť nápaditému a podnietiť v ľuďoch záujem o vedu, medicínu a technológie". Víťazné projekty nás majú najskôr pobaviť, ale často stojí za to sa nad danou prácou i zamyslieť - nie vždy je totiž ocenený výskum až taký nezmysel ako sa na prvý pohľad zdá. Porotu pri udeľovaní ceny tvorí približne 50 uznávaných vedcov, lekárov a iných osobností z celého sveta. Cena sa udeľuje každoročne od roku 1991 na Harvardskej univerzite v Cambridge v Massachusetts, kde sídli i časopis AIS. Symbolom ocenenia je známa socha mysliteľa od Rodina, ale... padlá na hlavu (obr. 4), čo má vystihovať stupeň "serióznosti" tohto ocenenia. Ig cena sa udeľuje v desiatych kategóriách: technika, fyzika, lekárstvo, psychológia, chémia, literatúra, ekonómia, interdisciplinárny výskum, mier a biológia. Obr. 4: Symbol Ig Nobelovej ceny - socha mysliteľa padlá na hlavu. (http://psoup.math.wisc.edu/Enquirer.html)
Tu sú niektoré z projektov, ktoré získali Ig cenu za rok 2004: Jillian Clark, študentka strednej školy poľnohospodárskych vied v Chicagu (obr. 5), skúmala, či je bezpečné zjesť jedlo, ktoré vám spadne na podlahu. Overovala i "Pravidlo 5 sekúnd", čo je povera populárna v USA, ktorá vraví, že ak jedlo, ktoré vám padlo na podlahu, zdvihnete do 5 sekúnd, môžete ho bez obáv zjesť. Samozrejme na zmrzlinu, puding a pod. sa samozrejme toto pravidlo nevzťahuje vzhľadom na ich krehkú konzistenciu. . . Jillian spolu s doktorandkou M. Agle skúmali pod mikroskopom vzorky nečistôt z podlahy na viacerých miestach univerzity a zistili, že vo väčšine prípadov-ak ide o suchú podlahu, je bezpečné zjesť spadnuté jedlo, pretože vzorky obsahovali len malý počet baktérií a teda nemohli spôsobiť žiadne ochorenie. Pri overovaní "Pravidla 5 sekúnd" Jillian kontaminovala podlahu, aby bola dostatočne "špinavá", baktériami E. coli, položila na podlahu sušienky a skúmala vzorku zo sušienky po uplynutí rozlične dlhej doby. Všetky vzorky obsahovali veľký počet baktérií bez ohľadu na čas, ktorý uplynul odvtedy, čo umiestnila sušienku na podlahu. Čiže ak je podlaha dosť "špinavá", nezáleží na dobe, po ktorú je spadnutá sušienka na podlahe-čo nie je príliš prekvapujúci fakt : ) Za svoj výskum, ktorým Jillian vyvrátila "Pravidlo 5 sekúnd", obdržala cenu v oblasti zdravotníctva. Obr. 5: Jillian Clark zisťovala, či je bezpečné zjesť jedlo spadnuté na podlahu (http://www.howard.edu/newsevents/announcements/04-10-01clarke.htm)
Frank a Donald Smithovci, otec a syn z Floridy, získali Ig cenu v oblasti techniky za to, že si dali patentovať metódu, ako zakryť plešatosť. Tu je stručný popis, ako na to: Podmienkou je, aby ste ešte mali nejaké tie vlasy v dolnej časti hlavy a nechali si ich dorásť do dĺžky asi 7,5 až 10 cm - samozrejme dĺžka sa môže meniť, záleží od veľkosti plešatej plochy na vašej hlave. Rozdelíte vlasy na tri rovnaké časti (obr. 6) - dve na bokoch a jedna vzadu, vyčešete vlasy zo zadnej časti nahor, na plešatú časť. Na takto učesané vlasy položíte ruku, aby ste ich nerozstrapatili a preložíte vlasy z jednej bočnej strany na druhú, nalakujete a rovnako postupujete pre vlasy na druhej bočnej strane hlavy. Úplný popis metódy je na americkej stránke so zoznamom patentov http://patft.uspto.gov/netahtml/srchnum.htm (na tejto stránke zadáte do kolónky Query číslo tohto patentu - 4,022,227). Obr. 6: Postup, ako zamaskovať plešatosť, ocenený Ig cenou (http://en.wikipedia.org/wiki/Patent)
Ďalším z ocenených bol Daisuke Inoue (obr. 7) z Japonska, vynálezca karaoke. Získal Ig cenu za mier, pretože karaoke ( = KARA + OrKEstra, tj. prázdny orchester) vraj predstavuje nový spôsob, ako učiť ľudí k väčšej vzájomnej tolerancii. Prečo?Veď len uvážte - musíme predsa navzájom tolerovať svoj falošný spev. . Obr. 7: Daisuke Inoue, vynálezca karaoke (http://www.japantimes.co.jp/cgi-bin/getarticle.pl5?nn20041002a3.htm)
V oblasti lekárstva získali Ig cenu Steven Stack (Wayne State University) a Jim Gundlach (Auburn University), ktorí skúmali vplyv country hudby na množstvo samovrážd a zistili, že poslucháči country sú náchylnejší k samovražde než poslucháči iných hudobných štýlov. Obsahom country piesní sú totiž dosť často problémy ako manželské nezhody, alkoholizmus a znechutenie z práce, čo je tematika prispievajúca k samovražedným náladám. Ich výskum zo 49 mestských oblastí ukázal, že čím viac country hudby sa hrá v rádiách a televízii, tým je podiel samovrážd väčší. Stack a Gundlach tvrdia, že u ľudí, ktorí rozmýšľajú o samovražde, je väčšie riziko, že ju naozaj spáchajú. Takže milí poslucháči country hudby, majte sa na pozore! L. Dill s kolegami B. Wilson a R. Battym a nezávisle na nich i M. Whalberg a H. Weserberg zistili, že slede sa zrejme dorozumievajú prdením... Získali za to Ig cenu v oblasti biológie. Dill skúmal, či slede počujú vysokofrekvenčné zvuky vydávané delfínmi a veľrybami, potenciálnymi nepriateľmi. Zistil, že slede ich počujú a dokonca i samy určité zvuky vydávajú - spomínané prdy... ktoré vedci pomenovali FRT = fast repetitive ticks, čo môžme voľne preložiť ako "rýchly opakujúci sa tikot", ktorý slede používajú ako obranný mechanizmus pred nepriateľmi. Pre vypočutie ich "dorozumievania sa "stačí navštíviť stránku http://www.zoology.ubc.ca/%7Ebwilson/herring.html , kde kliknete na herring_sound.wav. V niektorom z ďalších článkov napíšeme, čo za výskumy excelovali v tomto roku. A nezabudnite: nejedzte jedlo zo zeme, dobre si rozmyslite, či budete i naďalej počúvať country a ak nie je tolerantnosť vašou silnou stránkou, dajte sa na karaoke:-) Zdroje: http://www.improbable.com http://en.wikipedia.org/wiki/Five_second_rule http://www.lightlink.com/bbm/wbald.html http://www.questia.com/PM.qst?a=o&d=95183303 Zpracovala Andrea Drietomská. | |||||||||||
