|
FyzWeb články |
|||||||||||
A tu sú tohtoroční víťazi Ig Nobelovej ceny: História poľnohospodárstva (zemědelství) J.Watson (Massey University, Nový Zéland - obr.1) získal Ig Nobelovu cenu v oblasti histórie poľnohospodárstva za svoju vedeckú štúdiu Význam vybuchujúcich nohavíc pána R. Buckleyho. Skúmal v nej, prečo v období medzi 1. a 2. svetovou vojnou dochádzalo k explózii nohavíc novozélandských farmárov. V tom čase sa farmári snažili zbaviť pôdu plevelu Starček přímětník (obr.2) jedovatého pre pasúci sa dobytok ale i ľudí. Oblasti porastené touto rastlinou postrekovali vysoko horľavým chlorečnanom sodným. Watson zistil, že chlorečnan sa pritom zachytával i na nohaviciach, prípadne na iných častiach oblečenia farmárov a pri vystavení vysokým teplotám tak často dochádzalo k ich náhlemu vzplanutiu - ako napr. pri sušení opraných nohavíc vonku na šnúre...
J. Mainstone a T. Parnell (University of Queensland, Austrália) boli ocenení v oblasti fyziky za trpezlivé vedenie experimentu zahájeného v roku 1927, v ktorom stuhnutý čierny decht odkvapkáva z lievika (trychtýře) rýchlosťou približne jednej kvapky za 9 rokov (obr.3).
( http://www.physics.uq.edu.au/physics_museum/pitchdrop.shtml) Experiment zahájil profesor T. Parnell a prebieha na University of Queensland. Ilustruje veľkú viskozitu dechtu, ktorý je až 107-krát viskóznejší ako glycerol. Keďže viskozita je nepriamo úmerná rýchlosti pádu kvapky, padá kvapka dechtu v dôsledku veľkej viskozity celých 9 rokov... Medicína G. A. Miller z Missouri získal Ig Nobelovu cenu za medicínu - vymyslel umelé psie varlatá nazvané "neuticles" (obr.4). Kastrácia psov je v súčasnosti doporučovaná, a to najmä zo zdravotného hľadiska - predíde sa tak rôznym ochoreniam a nádorom psích sexuálnych orgánov a takisto sa potlačia ich sexuálne prejavy. Neuticles sú rozšírené nielen v USA ale i v iných krajinách a pomáhajú majiteľom našich štvornohých kamarátov ľahšie sa rozhodnúť pre ich kastráciu, pričom psíci si vďaka Neuticles zachovajú rovnaký "look" i po kastrácii...
( http://www.neuticles.com/index1.html) G.S. a M.S. Abacha a ďalší nigérijskí internetoví podnikatelia získali cenu za rozposielanie e-mailov s krátkymi príbehmi, kde dávajú príjemcom e-mailu šancu stať sa majiteľom peňazí, ktoré zostali po bohatých osobnostiach bez dediča, a to za "malý poplatok". Mnohí ste už určite takýto typ e-mailu dostali a snáď ste i prišli na to, že je to pre vás tá správna cesta, ak sa chcete stať chudobným v čo najkratšom čase. Na stránke http://www.potifos.com/fraud si môžete pozrieť, aké typy e-mailov boli od spomínaných podnikateľov rozposielané. Prekvapujúco, cenu si neprišiel nikto z ocenených prevziať:-) Mier Cenu za mier získali C.Rind a P.Simmons (obaja z Newcastle University, UK) za monitoring aktivity mozgových buniek u kobyliek, ktoré sledovali scény zo Star Wars (obr.5). Víťazi ceny skúmali tú časť zrakového systému kobylky, ktorá reaguje na situácie, keď sa zrazu objaví nejaký objekt, ako napr. pri pozeraní scén zo Star Wars. Cieľom ich výskumu je použiť modely s detektormi, ktoré pomáhajú predísť zrážkam u kobyliek, v robotických systémoch na vyhnutie sa kolíziám a vyvinúť VLSI obvody citlivé na kolízie (VLSI = Very- large-scale integration, čiže VLSI obvod je obvod zložený zo systémo v obvodov na báze tranzistoru spojených do integrovaných obvodov na jednom čipe). Využitie nájde napr. pri konštrukcii systémov na predídenie zrážkam pri jazde autom či iným motorovým vozidlom.
(http://www.ncl.ac.uk/biol/research/psychology/nsg/insectvision/projects-3.html ) Ekonómia G.Nanda (Massachusetts Institute of Technology) bola ocenená Ig cenou za vynález budíka, ktorý je pri budení schopný utekať preč a schovávať sa, čím donúti ľudí vstať z postele a pridať tak "teoreticky" viac produktívnych hodín k našim dňom (obr.6).
(http://web.media.mit.edu/%7Enanda/ ) Chémia Profesor E.Cussler a jeho postgraduálny študent B.Gettelfinger, obaja z University of Minnesota, zisťovali odpoveď na otázku, ktorá nebola dodnes zodpovedaná a ohľadom ktorej sa nevedeli dohodnúť Newton a Huygens: Je človek schopný rýchlejšie plávať vo vode alebo v hustom, viskóznom sirupe? Cussler a Gettelfinger sa podujali na vyriešenie tejto otázky. Namiesto sirupu sa ale museli uspokojiť i s limonádou, ktorá je dvakrát hustejšia ako voda - naplniť bazén sirupom by totiž bolo predsa len príliš drahou záležitosťou. Našli niekoľkých dobrovoľníkov ochotných zaplávať si v limonáde a zistili, že človek pláva približne rovnako rýchlo vo vode ako v limonáde. Predpokladali by sme ale, že v limonáde sa nám bude plávať ťažšie, keďže je hustejšia. V skutočnosti nás však hustejšia kvapalina pri plávaní nielen brzdí, ale na druhej strane umožňuje i vyvinúť väčšiu silu s každým záberom pri plávaní, takže nám plávanie i uľahčuje. A zmysel tohto "výskumu"? Odteraz sa už profesori a študenti University of Minnesota nehádajú, kto má pravdu. Biológia Cenu za biológiu získala skupina vedcov z rôznych krajín za dôkladné čuchanie a katalogizovanie charakteristických zápachov 131 druhov žiab počas situácií, keď sú v strese. Vedci sa snažili zistiť zloženie a význam žabích zápachov. Domnievajú sa, že je to spôsob, ako dávajú nepriateľovi varovný signál, že vylúčia jedovatú látku, ktorá mu môže ublížiť. Výživa Dr. Y.Nakamats z Tokya (obr.7), významný vedec, okrem iného i vynálezca diskety, fotografoval a následne analyzoval každé jedlo, ktoré zjedol za posledných 35 rokov. Pomohlo mu to prísť s novými teóriami o dlhovekosti. Tvrdí napríklad, že jesť jedenkrát za deň je výhodnejšie než trikrát a ak budete jesť s každým jedlom hnedú ryžu, môžete sa dožiť až 144 rokov a udržať si pritom mozog a myslenie v dobrej kodícii.
(http://dr.nakamats.com/english/eng_index.php?p=cv ) Dynamika kvapalín V.B.Meyer-Rochow (International University Bremen, Nemecko) a J.Gal (Loránd Eötvös University, Maďarsko) boli ocenení za prácu "Tlaky produkované tučniakmi pri vylučovaní". Zistili totiž, že tučniaky dokážu vyvinúť veľmi veľký tlak pri zbavovaní sa odpadových látok z tela. Ak poznáme: - vzdialenosť, akú exkrement prejde, kým dopadne na zem - hustota a viskozita "materiálu" - tvar, rozmer otvoru a jeho výška nad zemou, môžeme vypočítať tlak, ktorý pri vylučovaní tučniak produkuje. Aplikáciou základných fyzikálnych zákonov vypočítali, že je to až 10 kPa pre vodnaté výlučky(výměšky) a 60 kPa pre výlučky hustoty blízkej olivovému oleju. Radšej ale nerozmýšľajme nad tým, ako tieto parametre vedci merali... Zdroje: http://www.improbable.com http://masseynews.massey.ac.nz/2005/Massey_News/issue-18/stories/11-18-05.html http://www.physics.uq.edu.au/physics_museum/pitchdrop.shtml http://www.nedelnisvet.cz http://www.neuticles.com http://www.madison.com/tct/news/index.php?ntid=57442&ntpid=1 Zpracovala Andrea Drietomská. | |||||||||||
